Raňajky

                Raňajky, niekedy označované aj ako "pracovné raňajky", sú spoločenským podujatím, v minulosti usporadúvané len zriedkavo. V súčasnosti sa organizujú pomerne často a to kvôli niekoľkým výhodám: podujatie je menej formálne a umožňuje vytvoriť príjemné intímne prostredie, časovo je menej náročné a dá sa tu udržať pracovný ráz.
Počet pozvaných osôb by mal byť pokiaľ možno rovnaký ako na strane hostiteľa. V zásade by nemal presahovať šesť osôb, ktoré sú rozsadené podľa zasadacieho poriadku. Buď sa vopred umiestnia na stôl menovky, alebo pri usadzovaní pomáha obsluhujúci personál.
Pri raňajkách sa nepodáva alkohol, ale ovocné a zeleninové šťavy a nápoje, jogurt a mussli. Ako prvý chod sa ponúkajú syrové taniere so zeleninovou oblohou. Potom sa podávajú jedlá z vajec, malé párky, šunka, syr, pečivo, i sladké, maslo, džemy, káva, smotana, čaj, citrón a cukor.

 

Obed a večera

                Slávnostnou a oficiálnou a pravdaže aj nákladnejšou formou spoločenského stretnutia býva obed alebo večera. Najvhodnejší čas na začiatok obeda je v európskych krajinách medzi 12,00 - 14,00 hodinou. Začiatok večere je obvykle určovaný medzi 19,00 - 21,00 hodinou. Ak nie je predpísaný oblek, riadime sa zásadou, že obed je menej formálny ako večera. Muži chodia na obed v sivom, ale aj v čiernom obleku. Na večeru v tmavom, čiernom obleku. Často býva predpísaný smoking a na oficiálne, osobitne slávnostné večere frak. Ženy si na obed obliekajú vychádzkové šaty alebo spoločenský kostým. Večer sa riadia podľa oblečenia manžela, obyčajne malú spoločenskú toaletu.
Forma je pri obede a večeri rovnaká, hostia sedia pri stole podľa určeného zasadacieho poriadku. Na oficiálny obed alebo večeru sa vždy pozýva pozvánkou. Na tieto podniky je vždy žiaduce prísť včas, v čase uvedenom na pozvánke, pretože ku stolu sa ide až vtedy, keď sa zhromaždia všetci pozvaní. Nepatrí sa preto, aby prítomní čakali na oneskorenca. Ani prominent sa nemá oneskoriť. Dlhšie ako 15 minút sa čaká iba na zvlášť významnú osobu. Ak príde pozvaný neskôr, keď už všetci sedia pri stole, stačí podať ruku iba hostiteľovi a ostatným sa len ukloniť. Ak je meškanie väčšie, treba sa ospravedlniť napr. telefonicky ešte pred začiatkom obeda alebo večere.
Prichádzajúcim, ktorí sa privítali s hostiteľmi, sa najprv ponúkne aperitív - aperitívne vína, miešané nápoje, ovocná alebo zeleninová šťava, príp. vodka alebo iný alkoholický nápoj a drobné slané alebo syrové pečivo (vhodná je aj pestrá zmes crackerov najrozličnejších chutí a tvarov) či slané mandle. Počas aperitívu sa hostia medzi sebou zoznámia a na zasadacom poriadku, ktorý je pri dverách do jedálne (aperitív sa podáva v inej miestnosti) si zistia, kde budú sedieť. Len čo sa všetci pozvaní hostia zídu, zoznámia sa a vypijú aperitív, pozvú hostitelia prítomných k stolu na miesta označené menovkami. Ak nie je k dispozícii oddelený salónik na podávanie aperitívu, môže sa tento podať aj pri stole. Tým však aperitív trochu stráca svoj spoločenský význam.
Po zasadnutí hostí k stolu obsluhujúci personál začne podávať jedlá podľa menu, ktoré je zostavené na základe gastronomických pravidiel a má ho k dispozícii na stole každý hosť. Nezaškodí si tieto pravidlá pripomenúť:
-     jedlá majú byť na tanieri alebo na mise vždy úhľadne upravené,
-     potraviny, z ktorých sa pripravujú jedlá, sa nemajú opakovať vo viacerých chodoch,
-     obmieňame spôsoby tepelnej úpravy,
-     k mastným mäsám nepripravujeme sladké prívarky ani nepodávame    kompóty,
-     sladké jedlá nepodávame pred slanými ani pred korenenými,
-     na prípravu jedál využívame sezónne potraviny,
-     jedlo podávame vždy správne teplé,
-     úprava jedál a ich farby majú byť rozmanité,
-     ak podávame viac chodov, ako prvý hlavný chod ponúkame bledšie   mäsá (ryby, kuracie či teľacie mäso), až potom tmavšie a mastnejšie mäsá (hovädzina, bravčovina, divina, husi, kačice),
-     ku každému hlavnému chodu podávame iný príkrm a prílohu,
-     k jedlám musíme vždy podávať vhodne volené nápoje.
Niečo k syrom - Jednotlivé druhy sa od seba chuťovo veľmi líšia, a preto sa môžu kombinovať iba s určitými potravinami. Napr. k romadúru sa hodí niečo pikantné - šunka, nakladané uhorky, nová cibuľka, reďkovka a tmavý celozrný chlieb. K tomu chladené pivo. Vôňa ementálu harmonizuje s vôňou ovocia, možno aj preto výborne chutí so zrelými hruškami, celozrným pečivom a pohárom bieleho vína. Plesňové syry majú výraznú chuť, ktorú vynikajúco doplnia mandle, orechy, slnečnicové semienka alebo sušené ovocie. Ako nápoj sa odporúča červené víno. A ešte niekoľko rád: syry skladujeme vo zvláštnej nádobe v spodnej časti chladničky, pri teplote pod nula stupňov Celzia strácajú chuť. Zmrazujeme ich iba vtedy, ak je to nevyhnutné. Svoju charakteristickú chuť a vôňu naplno získavajú pri izbovej teplote, preto ich z chladničky vyberieme aspoň jednu hodinu pred podávaním.

Jedlá a nápoje podávame v určenom poradí takto:
-     aperitív (v oddelenej miestnosti pred obedom alebo večerou),
-     studené predjedlo (ak je teplé, podáva sa po polievke),
-     pivo,
-     polievka,
-     prvý mäsový chod (ryby, kuracie či teľacie mäso),
-     biele vína,
-     druhý chod (hovädzina, bravčovina, divina, husi, kačice),
-     červené vína,
-     múčnik alebo dezert,
-     šumivé, dezertné vína, nealkoholické nápoje,
-     syr,
-     ovocie,
-     čierna káva s koňakom (digestív), čaj, sóda, minerálka.
Na oficiálnych obedoch alebo večeriach bývajú slávnostné prípitky. Väčšinou bývajú krátke a len zriedka sa čítajú. Čas vzájomných prípitkov treba dopredu dohodnúť (obyčajne po hlavnom jedle). Prvý prípitok prednesie hostiteľ, ďalší hosť, na ktorého počesť je obed alebo večera podávaná. Počas prejavu všetci sedia, pri vlastnom prípitku vstanú. Prípitky môžu byť tiež iba formálne (Prosím, aby ste pripili na...).
Obed sa končí kávou podávanou pri stole. V takomto prípade zakončí obed sám hostiteľ a hostia po poďakovaní a rozlúčke s hostiteľmi odchádzajú. Prvá odchádza manželka najváženejšieho hosťa.
Po večeri sa obyčajne posedí a rozpráva dlhšie, preto sa káva podáva v oddelenej miestnosti. Po krátkej prestávke sa môže podávať ešte aj whisky. Večeru v takomto prípade končí manželka hlavného hosťa.

    

Spoločenská etiketa

                Etiketa je súhrn spoločenských zvyklostí a pravidiel spoločenského správania sa. Etiketa býva omylom niekedy zamieňaná s protokolárnymi zvyklosťami, ktoré sa však nezaoberajú spoločenským správaním, ale stanovujú zásady styku predstaviteľov rôznych štátov medzi sebou.
Pravidlá etikety sa vytvárajú počas celej doby, keď ľudia spolu žijú. Ovplyvňujú ich spoločenské triedy, ekonomické, klimatické a náboženské okolnosti. Je preto prirodzené, že aj pravidlá etikety sa menia, vyvíjajú a zanikajú. Spoločenské zásady všeobecne prijaté v styku členov diplomatického zboru vznikli v podstate v európskom prostredí a boli postupne ovplyvňované jednotlivými spoločenskými poriadkami tak, ako nimi väčšina európskych štátov prechádzala. Kolonizáciou sa rozšírili aj do určitých vrstiev iných svetadielov. Okrem spoločenských zásad európskeho pôvodu existujú však v iných svetadieloch aj iné zvyklosti, majúce platnosť v určitom prostredí alebo oblasti, ktoré vznikali na základe odlišných podmienok (napr. postavenie žien, oblečenie, rôzne druhy pozdravu). V styku s diplomatickými predstaviteľmi je preto potrebné dodržiavať všeobecné zásady etikety. Rovnako tak k prijímaniu odlišných miestnych zvyklostí našimi pracovníkmi, ako sa s nimi stretávajú v jednotlivých krajinách, je nutné pristupovať uvážlivo.
Súčasťou slušného správania je vlastné vystupovanie, umenie pristupovať k ľuďom, stať sa im príjemným svojím oblečením, skromnosťou, vtipnosťou a duchaplnosťou. Je nutné uplatňovať v plnom rozsahu sebakontrolu a sebaovládanie, či už ide o stránku fyzickú alebo duševnú. Vzpriamené držanie tela, pružná chôdza, nepodliehanie osobnej pohodlnosti sú rovnako dôležité ako duševná vyrovnanosť, pokoj, ovládanie mysle a výrazu tváre. K dokonalému správaniu sa musí každý vychovať sám a dobré rady v tomto smere od svojho životného partnera či priateľa treba prijímať bez podráždenosti a s vďakou.
Cieľom prijatých pravidiel správania sa je teda uľahčenie vzájomných vzťahov a stykov človeka s človekom. Chránia nás pred spoločenským úrazom. Majú byť pomôckou pre logické domýšľanie konkrétnych situácií a majú umožňovať aj ďalšie obmeny.